Päť rokov po smrti Miroslava Žbirku sa jeho manželka ozvala a odhalila desivú pravdu.😟

Slovensko a Česko si pred časom pripomenuli smutné výročie odchodu jednej z najväčších legiend našej hudobnej scény. Hoci od 10. novembra 2021, kedy svet obletela správa o smrti Miroslava „Mekyho“ Žbirku, uplynulo už niekoľko rokov, ticho okolo jeho posledných dní teraz rozvírili úprimné a mrazivé slová jeho manželky Kateřiny. Ako novinár, ktorý roky sledoval jeho kariéru, sa dnes vraciam k príbehu, ktorý mení náš pohľad na záverečnú kapitolu života tohto džentlmena s gitarou.

Meky nebol len spevák; bol hlasom generácií, človekom, ktorý do slovenskej  hudby priniesol svetovosť, britskú eleganciu a nevídanú pokoru. Práve táto pokora a priam posadnutosť prácou sa mu však v posledných mesiacoch života stali osudnými. Verejnosť dlho poznala len stručnú diagnózu: opakovaný zápal pľúc. Dnes však vieme, že za touto vetou sa skrýval dlhý a vyčerpávajúci boj, o ktorom hudobník pred svojimi fanúšikmi, a často aj pred sebou samým, mlčal.Kateřina Žbírková po rokoch odhalila detaily, ktoré vykresľujú obraz umelca odhodlaného tvoriť do posledného dychu. Napriek vážnym problémom s imunitou a varovným signálom tela, Meky odmietal spomaliť. Šokujúcim momentom v jeho príbehu zostáva október 2021. Len dvadsať dní pred smrťou, na svoje 69. narodeniny, sa nechal prepustiť z nemocnice v Prahe. Dôvodom nebolo zlepšenie stavu, ale neodkladná túžba dokončiť prácu. Potreboval naspievať posledné vokály pre pripravovaný album. Tento obraz – oslabený muž v nahrávacom štúdiu, ktorý namiesto oddychu volí mikrofón – zostane navždy symbolom jeho oddanosti  hudbe.

Aj v nemocničnom prostredí, kde trávil posledné týždne, si vraj Meky ticho spieval. Okolie to vnímalo ako nádej, no dnes sa zdá, že to bol skôr jeho spôsob, ako sa vyrovnať s prichádzajúcim koncom. Jeho syn David neskôr v londýnskych štúdiách dokončil album s príznačným názvomPosledné veci. Keď dnes tieto skladby počúvame, už to nie sú len melódie, ale svedectvo o človeku, ktorý šiel za hranicu fyzických síl, aby po sebe zanechal odkaz v tej najčistejšej podobe.

Miroslav Žbirka vyrástol v Bratislave, ovplyvnený britskými koreňmi svojej matky a slovenským temperamentom otca. Od éry skupiny Modus, cez víťazstvo nad Karlom Gottom v ankete Zlatý slávik v roku 1982, až po legendárnuAtlantídu, si zachoval jednu tvár: úprimnú a ľudskú. Nikdy nepredával škandály, len  hudbu. Možno aj preto nás jeho odchod stále tak bolí. Uvedomujeme si totiž, že s ním odišiel kus našej identity – kus sveta, kde slušnosť a talent stačili na to, aby sa človek stal nesmrteľným. Mekyho posledná pieseň doznela v tichu pražskej nemocnice, no jej ozvena v našich srdciach zostáva silnejšia než kedykoľvek predtým.